October 2014

Internetoví kamaráti

1. october 2014 at 17:46 overthinking
Ľudia sa sťažujú,že tínedžeri na internete trávia príliš veľa času. Ja si to uvedomujem ale zároveň by som bola bez neho stratená. Začalo to facebookom,kde som asi v roku 2012 spoznala dievča,volajme ju napríklad M., s ktorým som si založila spoločný blog,stali sa z nás internetové bsf a v roku 2013 som sa s ňou stretla. Do dnešného dňa udržiavame kontakt a aj keď to nie je také silné,mám ju rada.

V roku 2012-13 som bola strašne zbláznená do Biebera a s kamarátkou sme spolu chodili na rôzne stretnutia odkiaľ som spoznala O. a V. s ktorými som sa stretla ešte zopár krát.

Ďalší je tu twitter. Či na mojom fan účte,alebo tom osobnom,sú tam ľudia ktorí vložia ich myšlienky do 140 písmen/znakov a cítim sa úžasne,keď viem že ľudia z rôznych kútov sveta cítia to isté. A precvičujem si angličtinu,ďalšie plus.

Na mojom fan twitteri som sa zoznámila s Ranou. Píšeme si asi od mája 2014 čo nie je tak dlho,ale je úžasná pretože sme si veľmi podobné a dokonca je dôvodom,prečo som začala sledovať seriály. A teraz sa cítim viac ako tie dospievajúce dievčatá.

Nemyslela som si,že instagram je nejaká špeciálna aplikácia,ale keď sa ku mne dostal "The Lines Project // 1 // 2 // ",obľúbila som si ju o niečo viac. Písala som ľuďom na ich fotky s namalovanými čiarami na rukách, nech sa nevzdávajú a podpora sa vracala späť,aj keď som ich mala nakreslené na pravej ruke. V jeden z tých dňov som napísala neznámemu dievčaťu a potom sa mi na kik,ktorý som mala v popise, ozval jej priateľ. Napísal mi,že je úžasné čo robíme a ďakuje mne osobne,že som ju neprehliadla pretože to naozaj potrebovala. Písali sme si a smiali sa asi ďalšie tri mesiace ale potom sme nejako stratili kontakt. Pim je holanďan a skvelý človek,bol jedným z dôvodov prečo chcem ísť do Holandska, a aj napriek tomu,že sa tam nestretneme,som rada že mi jeho vlasť priblížil.

S wattpadom som začínala minulý rok v júli,kde som začala prekladať poviedku. Bola naozaj strašná,tak som ju vymazala a toto som urobila takmer so všetkými. Keď mám ale porovnať,s akou angličtinou som na wattpad prišla a na akej úrovni som teraz,som nadšená. Na angličtine mi naozaj záleží. S kamarátkou,ktorú som spoznala na FB a boli sme spolu na dvoch koncertoch som sa rozprávala práve o tom,či vie čo to je ak áno,aké príbehy/fanfikcie tam číta a ona spomenula moje @ tak som sa jej jednoducho poďakovala. Potom nastal krik a slová "preboha to si ty?! Zboňujem tvoje preklady!" a to je to čo ma tam drží do dnes. Okrem toho,je tam veľa ľudí,čo má naozaj veľký talent a som rada že som ich mohla spoznať aj bližšie,nie len prostredníctvom príbehov.

A nakoniec [ no stále dôležitý ] ste tu vy. Blogujem od mojich 9 rokov,viete si asi predstaviť ako to vyzeralo. :D Vystriedala som XY blogov a na každom sa našiel niekto nový,niekto kto čítal moje články. O tomto blogu nevie veľa ľudí a "starým známym" som sa neozvala pretože si myslím že niektorí ľudia musia zostať vo vašej minulosti. Napriek tomu,Celine,Ellie,Lana,Deni,Sheri,Womm,Sauline... pamätám si ich,pretože mi niečo dali,čo sa so mnou tiahne až do dnes.

Oni,vy,sme odseba vzdialení 180 , 500 , 1200 , 5500 kilometrov a možno ste iba niekde za rohom. Internet nás spojil a dodal nám pocit bezpečia,aj keď nie je bezpečný a ja som neskutočne rada že niečo také existuje,aj keď to žerie čas, pretože internetoví kamaráti sú pre mňa často jedinou oporou. :)