September 2014

It's about us // A&S

30. september 2014 at 18:50 what am i passionate about?
Už od úplného začiatku,čo u nás začali dávať X-Factor s titulkami,obľúbila som si to a sledovala to každý rok. Každý rok som sa tiež začala zaujímať o malé hviezdičky ktoré si plnili sny. V roku 2012 to bola Bea Miller,minulý rok Josh Levi a Alex & Sierra. Všetci predviedli v súťaži neskutočný výkon ale Alex a Sierra ma očarili tak,že keď si teraz pozriem ich video z kastingu,neviem sa prestať usmievať. Oni dvaja,prešli kastingom až po finále a hádajte čo? Vyhrali. Pretože sú božskí. A dnes im vyšiel prvý album s názvom It's About Us.

Myslím že fakty dôležité nie sú. Sú to iba zaujímavosti,ktoré nikoho nezaujímajú. Ide tu o hudbu a napriek tomu,že máme všetci úplne iné hudobné vkusy,skúste im dať šancu a vypočujte si to pretože to stojí za to. :) Nie všetky pesničky sú mi úplne po chuti ale dgdnhjifnisdb,zbožňujem ich. :D



Album si online môžete vypočuť tu // 8Tracks


Všetci kričíme nie!

18. september 2014 at 20:14 overthinking
...8. ročník. 11 žiaci.
V 6. ročníku som si ako druhý jazyk vybrala francúzštinu. Učiteľka bola perfektná a naučila nás veľa. Zostala iba na jeden rok,bohužiaľ. Prišla nová učiteľka čo znamenalo ; nový štýl učenia. Zo začiatku sme veľmi neboli spokojní,a niektorým žiakom sa aj zhoršili známky. Nedostávali sme to,čo nám dávala prvá učiteľka a to nám chýbalo. Po 2/3 rokoch francúzštiny sa ale všetko posralo. Zrušili nám ju . Naša neschopná škola nevedela nájsť učiteľa,ktorý by s nami aspoň voľne pokračoval. Po 2/3 rokoch,sme si uvedomili,čo sme mali.Vďaka francúzštine som si splnila sen a vďaka francúzštine som sa zblížila s mojou skvelou kamarátkou. Po 2/3 rokoch sme prešli od nuly príliš vysoko na to aby sme práve teraz skončili. Musíme sa učiť nemčinu,ale nikto nesúhlasí. V podstate,nekričíme - pretože to nie je žiadny štrajk heh. Ale rozčulujeme sa. Chce sa nám grcať. A plakať. Aj keď sa Nina smeje od zúfalstva. Dnes mala záchvat smiechu,keď uvidela zadania prvej písomky. Prvý krát sa všetci rozprávame spolu pretože sme úplne zdrtení. Škola vám na druhom stupni ponúka výber druhého cudzieho jazyka,ale na výber aj tak nemáte.

Učíme/učili sme sa 3 jazyky ktoré sa nám teraz úplne mýlia. Francúzštinu sme čítali anglickým prízvukom,nemčinu čítame tým francúzskym. Viete si predstaviť, ako veľmi si cheme vytrhať vlasy keď sa do toho francúzskeho čítania textov dostaneme a zrazu nám je to na nič? Všetci chceme späť francúzštinu. Ale sme predsa iba ôsmaci,nikto s tým nič neurobí. Zostávajú nám iba dva roky do konca,kto by s tým niečo robil? Sme jedenásti. Jedenásti žiaci ktorí nemôžu pokračovať v niečom čo milovali.

Cestovanie > čokoľvek

2. september 2014 at 13:12 what am i passionate about?
Navrhla som rodičom výlet na pár dní. Súhlasili. Išli sme.

Pofľakovali sme sa po dedinkách s divným názvom ; Čaka,Pečeňady,Malženice, zbierali hríby a objímali stromy, navštívili sme hrady a zámky,Bojnický v ktorom som bola niekoľko krát,Trenčiansky po ktorom ma najviac boleli nohy,Beckov v dedinke Beckov :D ,menej známi Bzovík ktorý bol v minulosti kláštor. Prespávali sme v moteloch/hoteloch,pri hľadaní sme sa dostali až za české hranice ale otočili sme to a skončili v Trenčíne. Na druhý deň sme sa presunuli do Čachtíc ale domov bol blízko,preto otec navrhol aby sme prespali doma a vrátili sa na Čachtický zámok ďalší deň. Celú cestu späť som bola podráždená a sklamaná. Chcela som objavovať,neodmietla by som ani prespanie v černošskom ghette aj keď tu černochov nemáme pretože ''ideme domov" znelo príšerne. V momente ako moje oči zazreli uvítaciu značku "Senec" a tie isté múry,povzdychla som si. Je oničom mať trinásť rokov ale nie je oničom vedieť že cestovanie je jedna z vecí ktoré ma naplňuje,a tiež,že som pripravená opustiť domov kvôli dobrodružstvám a adrenalínu. Kvôli niečomu lepšiemu.

Odsek nad týmto,som písala večer v deň kedy sme sa vrátili ale nechcela som ho upravovať. Na Čachtice som sa tešila,ale počasie nám neprialo a celý deň pršalo,tak sme išli iba do BA na nákupy a ja som si dokúpila veci do školy. Napriek tomu tu máte pár fotiek,neviem prečo,ale z druhého foťáku mi to nejde pridať do počítača takže iba takto.



Zrúcanina hradu Bzovík


V strede ničoho

Múzeum bábkových hračiek a hrad modrý kameň


Trenčiansky hrad


Židovský cintorín pri hrade Beckov (info)


Pár ďalších fotiek nájdete tu